Ironman a triatlon sa za posledný rok stal veľmi populárnym medzi širokou verejnosťou.

Budem úprimný značka Ironman bola od začiatku mojej cesty v triatlone mojim snom. Predsa len každý športovec chce aspoň raz v živote počut vetu “You are an Ironman”. Zo začiatku som sa skôr zameriaval na domáce preteky ktoré sú výrazne dostupnejšie ako značka Ironman a zároveň perfektne poslúžia ako zber pretekárskych skúseností. Ironman 70.3 Poreč bol už mojim druhým polovičným Ironmanom a cca 3 týždne po pretekoch musím povedať že to bola skvelá jazda ktorú som si veľmi užil. Správne nastavenie a hodiny tréningov su to vďaka čomu sa dá aj takáto velká výzva užiť.

Ako býva zvykom na preteky sme dorazili o niekoľko dní skôr. V krajinách v ktorých je podnebie značne iné ako to naše odporúčam doraziť aspoň týždeň pred štartom. Bol to môj prvý Ironman 70.3 v prímorskej lokalite. Ihneď si ma celé prostredie a more získalo. Registrácia bola ako vždy bezproblémova a atmosféra v Ironman village veľmi príjemná nabitá super energiou. Celkovo bolo prihlásených 1800 účastníkov pričom pre cca 630 z nich to bolo poprvé. Dni pred pretekmi sme strávili aktívnou regeneráciou. Čo mne vždy osobne veľmi pomáha je sa ísť zoznámiť s vodou v ktorej budem plávať. Tým že išlo o moju premiéru v mori tak som mal z toho prirodzený rešpekt. Môžem skonštatovať že plávanie v mori je v mnohých ohľadoch lepšie ako plávanie v jazere. Čo nesmelo chýbať boli aj krátke behy v nízkych tepových zónach. Neoddeliteľnou súčasťou dobrej prípravy je určite kvalitná strava. Jedla bohaté na sacharidy su klúčom (cestoviny,ryža,…). Veľkú pozornosť je potrebné venovať aj kvalitnému spánku. Keď sa všetky tieto činnosti dodržia tak ste viac než pripravený na kvalitný race day. 

Ako býva zvykom pri pretekoch Ironman bicykle a ďalšie veci sa do depa odovzdávajú deň pred pretekmi. Je to veľmi praktické vzhľadom na to že v den pretekov ráno to už nemusíte riešit. 

Race Day

Ráno v deň preteku som sa zobudil o piatej presne na zvonenie budíku. Hodil som do seba raňajky a redbull. Bol som pripravený vyraziť. Ako prvé som som išiel skontrolovať všetky veci do depa. Doplnil som tekutiny na bicykel, skontroloval som technický stav a či mi v noci nenapršalo do tašiek. Po kontrole sme sa premiestnili na miesto štartu kde som sa obliekol do neoprénu. Rozplavba bola divoká ale ako vždy osviežujúca. 

Hurá do vody

Zo skúseností môžem povedať že pri výbere koridoru je potrebné si pragmaticky povedať za aký čas som schopný 1900 metrov zaplávať. Poznám svoje schopnosti takže som si vybral koridor ktorý odrzkadluje moje schopnosti. Atmosféra pred štartom je vždy super. Moderátor motivuje atlétov a ani sa nenazdáš a si vo vode. Plávanie v mori išlo na jednotku a z vody som bol vonku do 40 minut. 

Môj milovaný bicykel

Depom som preletel presne podľa predstáv. Išiel som rovno k veciam a potom behom k bicyklu. Prvých cca 25 km sa pomerne dosť stúpalo a jazda bola technickejšia cez dediny ktoré nás doviedli na hlavnú trať bicykla. Cez 50 km sme jazdili na uzavretej diaľnici. Veľkou výhodou bola kvalita cesty a rýchle zjazdy na ktorých sa dalo ísť cez 50 km/h. Občerstvovačky boli celkovo až 3 takže vody a iontového nápoju bolo viac než dosť. Cením pekné obrandované fľaše ktoré pekne poslúžia ako suvenír.

Veľké finále – beh

Po rýchlom bicykli bolo načase vybehnúť na polmaratón. Beh bol takmer celý pekne situovaný popri pobreží. Sám by som nebol povedal že môže byť až takto slnečno v októbri v chorvátsku. Takmer na každej aid station som sa preto osviežil čistou vodou. Beh išiel podľa plánu a správne nastavená výživa mi pomohla prekonať polmaratón bez ťažkostí. Samozrejme nohy bolo ale cítiť. Beh bol na 2 kolá takže sa to dalo pekne v hlave rozložiť. 

All in do cieľa

Cieľová rovinka a posledných 50 metrov boli nabitých neskutočnou atmosférou. Bola to jedna z tých cieľových roviniek na ktoré nezabudnem. Fanúšikovia, hudba a ďalšie vám garantovane po tom ťažkom dni vyčarujú veľký úsmev na perách. A ten úsmev ocenite keď vám dorazia fotky z cieľovej rovinky. Nevyhral som, ale cítil som sa ako vítaz. Ako prvé som sa rozbehol hľadať moju najväčšiu podporovateľku – moju priateľku (https://www.instagram.com/tinsblack/) ktorá ma poctivo podporovala na celej trati. A zároveň bola mojim osobným fotografom. Emócie boli ako vždy v cieli veľmi silné. Bol čas na zaslúžený oddych. 

Roland Čech

Ironman a celú atmosféru len ťažko opísať slovami. Je to skutočne niečo čo treba v živote zažiť. Niekoľko dní po pretekoch sme sa pustili do hľadania ďalšieho Ironmana na rok 2025. Čo môžem ale povedať je že Ironman 70.3 Poreč sú preteky na ktoré sa ešte v budúcnosti určite rád vrátim.